Športové potreby

Nevyberajte si raketu podľa ceny či reklamných sloganov výrobcov. Aj napriek tomu, že viaceré z realizovaných technologických vylepšení výrazne prispeli k zvýšeniu komfortu hry, nie všetky sú exaktným vyjadrením kritérií, ktoré je potrebné brať do úvahy pri výbere rakety. Pričom jednoznačne nie je možné určiť rebríček od dobrých tenisových rakiet po zlé alebo naopak. Platí, že výber by mal rešpektovať individuálne fyzické danosti a hráčske predpoklady, s charakteristikami rakety, ktoré najviac vyhovujú štýlu hry toho-ktorého hráča. Teda takej, s ktorou získate z  vašej hry maximum, pri najnižšej fyziologickej námahe organizmu, čo je potrebné brať do úvahy najmä pri dlhoročnom pravidelnom tréningu. Je logické, že zdokonaľovaním technickej úrovne svojej hry a zvyšovaním fyzickej kondície dospejete časom k rozhodnutiu vymeniť raketu, a tým znovu zvýšiť účinnosť svojich úderov.

Na základe ktorých kritérií sa teda máme rozhodovať?

Okrem bežne známych pojmov si najskôr priblížime tie, ktoré majú vzťah k zdravotným aspektom tenisovej hry - k zaťaženiu zápästia, lakťa a ramena. Technológie výrobcov sľubujú ich elimináciu alebo výrazné potlačenie ich negatívneho vplyvu. Často platí, že daňou za vylepšenie jedného faktora je zhoršenie iného, niekedy je možné urobiť užitočný kompromis. Medzi takéto charakteristiky patria: vibrácie rámu, sweetspot, rotačná stabilita a moment sily - kľúčový údaj z hľadiska zaťaženia hrajúcej ruky, ktorý vieme ľahko vypočítať napriek tomu, že ho výrobca neudáva.

Vibrácie rámu (frame vibration) sú pretrvávajúce nízkofrekvenčné oscilácie rámu rakety po kontakte s loptou, ktoré vznikajú ako dôsledok nárazu – stretu lopty s raketou – a sú spôsobené rozdielom medzi väčším množstvom vzniknutej kinetickej energie a jej časťou odovzdanou lopte.

Často sú zamieňané za vibrácie spôsobené výpletom. Vibrácie rámu majú kratšie trvanie, nemôžu však byť stlmené malým gumeným tlmičom vibrácií (vibrastopom), ktorý slúži práve na stlmenie vibrácií výpletu.

Vibračná zložka nárazu je nepozorovaná, keď je lopta zasiahnutá vo vibračnom uzle (vibration node), ktorý sa nazýva aj druhým sweetspotom. Avšak aj v prípade, ak je lopta zasiahnutá „mimo“, môžu byť vibrácie efektívne redukované technológiami zabudovanými do držadla rakety. Tlmeniu vibrácií napomáha aj hustejší výplet v  bode zásahu (v strede výpletu), ale najmä optimálne rozloženie váhy v rakete (ľahšia hlava pri vyššej celkovej váhe). Potlačenie vibrácií rámu pozitívne ovplyvňuje zaťaženie zápästia, lakťa i ramena hráča.

Skutočným, tzv. prvým sweetspotom, je ťažisko úderu (centre of percussion). Rotačná zložka nárazu pôsobí na ruku prostredníctvom svojej osi, ktorou je v tomto prípade zápästie hráča. Ak je úder do lopty prevedený bližšie k vrcholu rámu alebo naopak bližšie ku krčku rakety, sú vzájomne protikladné sily (F1 a F2) - pôsobiace na vyššej a nižšej časti úchopu držadla - v nerovnováhe a výsledná sila nárazu (F3) je premietnutá do zápästia a predlaktia hráča. Vplyv týchto vektorov síl je v rovnováhe (F3 = 0) práve vtedy, keď stret lopty s raketou nastane v  ťažisku úderu (centre of percussion), čím je zápästie hráča ušetrené od nepríjemných otrasov (viď obrázok):

Sweetspot (q) sa vyjadruje ako vzdialenosť ťažiska úderu od osi rotácie rakety v cm. Pričom q = I / M . r , kde I = úderová sila (swingweight) podľa BRDC (Babolat Racket Diagnostic Center), M = hmotnosť rakety s výpletom v kg, r = vzdialenosť ťažiska rakety (balance point) od osi rotácie v cm. Za os rotácie je pri výpočtoch podľa metodiky Babolat RDC považovaný bod vo vzdialenosti 10 cm od konca držadla.

Takto chápaný sweetspot vieme jednoznačne a presne určiť. Jeho lokalizácia je ovplyvnená niekoľkými faktormi: hmotnosťou, umiestnením ťažiska rakety a  dĺžkou rakety. Ako si neskôr ukážeme, jeho „premiestnenie“ môžeme čiastočne ovplyvniť.

Pojem rotačná stabilita (twistweight) je odborne známy ako pólový moment zotrvačnosti. Je to veličina pomocou ktorej sme schopní určiť stabilitu rakety pri úderoch mimo optimálneho bodu zásahu, t.j. jej odolnosť voči pretáčaniu okolo pozdĺžnej osi. Väčší pólový moment znamená väčšiu odolnosť proti pretáčaniu rakety pri zásahoch „mimo“. Technológia 3+9 používaná viacerými výrobcami - t.j. zvýšenie váhy na ráme rakety v bodoch zodpovedajúcich číslam 3 a 9 na hodinkách (za predpokladu zachovania ľahšej hlavy) - priaznivo ovplyvňuje tento atribút, podobne ako aj rakety so širšou hlavou. Výsledkom priaznivého pôsobenia vyššie uvedených technológií je nižšia námaha lakťa - inými slovami prevencia proti vzniku tzv. „tenisového lakťa“.

Tzv. „tenisový lakeť“, odborne nazývaný epikondylitida, je ochorenie charakterizované bolesťou a zvýšenou citlivosťou na vonkajšej strane lakťového kĺbu a na zadnej strane predlaktia, kým tzv. „golfový lakeť“ bolesťou na vnútornej strane lakťa. Obe sú prejavom zápalu šlachy, ktorá pripojuje sval ku kosti paže, v dôsledku nadmernej záťaže tohto svalu.

Orientovať sa pri výbere rakety podľa celkovej hmotnosti je veľmi zradné, pretože hmotnosť je v ráme rakety nerovnomerne rozložená. Ak skúsime poťažkať v ruke ťažšiu raketu s ľahkou hlavou a porovnať s ľahšou, ktorá bude vyvážená do hlavy, paradoxne tá ťažšia sa bude zdať „ľahšou“ a naopak.

Tento pocit je dôsledkom tzv. momentu sily (moment) – ďalej moment - známemu z Newtonovskej fyziky aj ako páková prenosová sila. Túto hodnotu nám - mimochodom - žiadny výrobca neponúkne, ľahko si ju však vypočítame, ak poznáme celkovú hmotnosť rakety s výpletom a jej vyváženie, t.j. vzdialenosť ťažiska rakety od konca držadla. Jeho hodnota je v tomto prípade vyjadrením násobku hmotnosti rakety s ramenom páky, ktorým je vzdialenosť ťažiska rakety od osi rotácie (za os rotácie sa považuje stred dlane pri uchopení rakety, t.j. pri forhende bod vzdialený 7 cm od konca držadla).

Jeho matematickým vyjadrením je vzorec:

Moment = M . (r/100) . (9,81), kde:

Moment = vyjadrenie momentu sily v Newton . meter,
M = hmotnosť rakety vrátane výpletu v kg,
r = vzdialenosť ťažiska rakety od osi rotácie v cm (za os rotácie je považovaný bod vo vzdialenosti 7 cm od konca držadla),
9,81 = konštanta pre gravitačné zrýchlenie v m/s2

Pri raketách s najnižším momentom vychádza táto referenčná hodnota pod 0,800 – tieto rakety sú teda „najľahšie“, „najťažšie“ rakety majú hodnotu nad 0,900.

Čo to však znamená?

1)Toto kritérium (nižšie = lepšie) je mimoriadne dôležitým ukazovateľom pre deti a mládež, ako aj pre málo trénovaných rekreačných hráčov. Nízky moment znamená ľahšie zdvíhanie rakety najmä k volejom, ľahšie zahrávanie returnov a lepšiu celkovú obratnosť - manévrovateľnosť. Pri detských a juniorských raketách s dĺžkou do 26 palcov je v dôsledku skrátenej rúčky rakety táto hodnota bezpečne v primeranom limite. Pri raketách s dĺžkou 27 palcov a viac je oscilácia týchto hodnôt mimoriadne široká, preto nezaškodí, ak si ju pred nákupom prepočítame.

2)Viaceré štúdie preukázali, že najmä ľahké rakety s  ťažkou hlavou, teda s mimoriadne vysokým momentom, sú pôvodcami tzv. „tenisového lakťa“, čo je ďalším pádnym dôvodom nezanedbať toto kritérium.

Zapamätajte si: na čom záleží je moment a nie hmotnosť !

Znalci problematiky by teraz mohli namietnuť, že takéto rakety síce môžu byť dobré z hľadiska prevencie zranenia pohybového aparátu, ale zároveň budú mať nízku úderovú silu (swingweight). Kompromis medzi momentom a  úderovou silou v  konečnom dôsledku záleží na veku a fyzickom potenciály hráča, zároveň je však možné jednoznačne povedať, že rakety s  vyššou celkovou hmotnosťou sústredenou v držadle majú okrem priaznivého momentu aj dostatočný výkonnostný potenciál, teda vysokú hodnotu úderovej sily.

Bez ohľadu na to, či ste skúsený turnajový hráč, alebo kupujete prvú raketu pre svojho „šampióna“, ktorý nastupuje do tenisovej prípravky, k základnému komfortu hry patrí optimálna veľkosť a dĺžka rakety, ako aj obvod (hrúbka) držadla:

Veľkosť hlavy (head size) predstavuje vypletenú plochu hlavy rakety a vyjadruje sa obyčajne v  štvorcových palcoch (in2) alebo v centimetroch štvorcových (cm2).

1 in² = 6,45 cm²

I keď neexistujú oficiálne klasifikačné štandardy, obvyklé delenie tenisových rakiet podľa veľkosti hlavy je nasledovné:

Väčšia plocha výpletu poskytuje väčšiu úderovú plochu, čo uľahčuje hru pre rekreačných hráčov, neodporúča sa však pre deti, ktoré raketa s veľkou hlavou nenúti k nacvičovaniu presného zásahu lopty stredom výpletu (resp. v optimálnom bode zásahu).

Dĺžka rakety (lenght) sa udáva v palcoch (in) alebo v centimetroch (cm).

1 in = 2,54 cm

Dĺžka rakety by mala zodpovedať výške hráča, odporúčané relácie sú nasledovné:

Ak kupujete tzv. detskú či juniorskú raketu, s dĺžkou do 26 palcov, ubudnú Vám zároveň starosti s číslom držadla, ktorého veľkosť je pri týchto raketách adekvátne prispôsobená dĺžke (obvod majú menší ako 4 palce a v Európe sú značené ako: 0, 00 a 000).

Číslo držadla (grip size) - štandardné rozpätie obvodu držadla pre dospelých sa udáva od 4 1/8 do 4 5/8 palcov.

Značenie v Európe a USA je nasledovné:

Pre komfort hry je nevyhnutné, aby držadlo rakety bolo pri úderoch uchopené pevne - ale nie kŕčovito. Ak bude držadlo príliš úzke, bude sa pri úderoch raketa v dlani pretáčať, pri neprimerane hrubom držadle bude prudký úder raketu z ruky vyrážať.

Jednoduchý „recept“ na dobrý výber je chytiť raketu východným forhendovým držaním (t.j. dlaň má rovnaký sklon ako výplet rakety), pričom pri jej pevnom stisku by medzi palcom a prstami mala ostať medzera na šírku ukazováka druhej ruky (viď obrázok).

Prezieravé je vybrať si trošku užší „grip“ ako v skutočnosti potrebujeme a svoje ideálne uchopenie optimalizovať pridaním vrchnej omotávky (overgrip) (viď. obrázok), ktorá zväčšuje číslo rúčky o 1/2 čísla, teda o 1/16 palca. Po opotrebovaní ju môžeme jednoducho vymeniť, čím zároveň chránime základný grip pred poškodením.

Keď sme úspešne „absolvovali“ výber podľa základných kritérií, svoju pozornosť môžeme zamerať na údaje o hmotnosti a vyvážení, bez ktorých by sme nemohli vypočítať moment, ako aj na úderovú silu a údaje o ráme rakety. Tieto „vlastnosti“ už podstatne ovplyvňujú vhodnosť tej-ktorej rakety podľa vekovej kategórie, ale najmä fyzickej a hernej zdatnosti hráča:

Hmotnosť rakety (weight) je udávaná v gramoch (g) alebo v unciách (oz).

1 oz = 28,35 g

Výrobca udáva váhu bez výpletu (unstrung weight) alebo s výpletom (strung weight). Váha výpletu je cca 15-16 g, čo si v prípade potreby pripočítame alebo odpočítame.

Tenisové rakety sa podľa svojej hmotnosti značne odlišujú: od extrémne ľahkých (240g) až po tzv. ťažké rakety (345g). Nezabudnime však, že podstatne dôležitejším ukazovateľom ako váha je moment. Aby sme si ho mohli vypočítať, potrebujeme ešte jeden mimoriadne dôležitý údaj, a tým je vyváženie rakety.

Vyváženie rakety (balance) je statickou mierou rozloženia hmotnosti v rakete, vyjadruje sa vzdialenosťou ťažiska rakety meranej od konca držadla v cm alebo v palcoch (v USA sa vzdialenosť v palcoch prepočítava na body v pomere 1 bod = 1/8 in, t.j. 0,3175 cm).

Z hľadiska vyváženia rozoznávame rakety s ľahšou hlavou (head light), s ťažšou hlavou (head heavy) alebo vyvážené na stred (even). Raketa s „klasickou“ dĺžkou 27 in (68,6cm) bude mať ťažisko (Balance Point) v strede vo vzdialenosti 13,5 in (34,3cm) od konca držadla. Ak bude nižšie (r<34,3cm), bude to raketa s ľahšou hlavou (Head Light), ak bude ťažisko vyššie (r>34,3cm), bude takáto raketa ťažšia v hlave (Head Heavy).

Úderovú silu rakety (swingweight) niektorí výrobcovia udávajú a uvádzané hodnoty (v kg . cm2) sú väčšinou vypočítané na základe metodiky BRDC (Babolat Racquet Diagnostic Center).

Táto hodnota, ktorú poznáme z Newtonovskej fyziky ako moment rotačnej zotrvačnosti, je v tomto prípade vyjadrením schopnosti rakety zotrvať v rovnomernom rotačnom pohybe okolo osi rotácie, pri zachovaní konštantnej rýchlosti.

Ešte inak: je to schopnosť rakety využiť silu hráča - to znamená, že raketa s vysokou úderovou silou (swingweight) vyžaduje viac sily k švihu, ale vzhľadom k tomu, že jej zotrvačnosť je väčšia, bude úder do lopty silnejší (t.j. lopta „poletí“ rýchlejšie, prípadne - pri väčšom napnutí výpletu - bude mať väčšiu rotáciu).

Úderová sila závisí od niekoľkých faktorov: hmotnosti, dĺžky, vyváženia a veľkosti hlavy rakety. Avšak aj pri dvoch rovnako ťažkých, dlhých, rovnako vyvážených a veľkých raketách, môže byť rôzna. Dôvodom je skutočnosť, že aj napriek rovnakému umiestneniu ťažiska, môže byť váha rozmiestnená rôznym spôsobom (napríklad v jednom prípade môže byť koncentrovaná viac v strede, kým v inom môže byť viac rozložená medzi hlavu a držadlo).

Jej matematickým vyjadrením, podľa metodiky BRDC, je vzorec:

I = M . r . q, kde

I = moment rotačnej zotrvačnosti v kg. cm2,
M = hmotnosť rakety s výpletom v kg,
r = vzdialenosť ťažiska rakety od osi rotácie v cm,
q = vzdialenosť ťažiska úderu (sweetspotu) od osi rotácie v cm,
za os rotácie je pri výpočtoch podľa metodiky BRDC považovaný bod vo vzdialenosti 10 cm od konca držadla.

V prípade, ak nepoznáme vzdialenosť q, môžeme ju nahradiť vzdialenosťou d:
d = vzdialenosť bodu úderu od osi rotácie v cm (za bod „predpokladaného“ ťažiska úderu sa všeobecne považuje vzdialenosť 16 cm od vrcholu rakety), t.j. d = dĺžka rakety v cm mínus (16cm + 10cm) = dĺžka rakety v cm mínus 26cm.

Je zrejmé, že v tomto prípade dostaneme len približnú hodnotu úderovej sily (swingweight), ktorá sa bude viac či menej odlišovať (podľa odchýlky skutočného a „predpokladaného“ ťažiska úderu) od exaktne vypočítaných hodnôt BRDC.

Pri raketách s veľkou úderovou silou vychádza táto referenčná hodnota podľa výpočtov BRDC do 350 (pri extrémoch aj vyššie), najmenšiu úderovú silu majú rakety, ktorých hodnota je okolo 250 (skrátené detské a juniorské rakety ešte menej).

Posledné údaje, ktoré nám výrobca ponúkne sú údaje o ráme rakety: pružnosť resp. tuhosť (flex/stiffness) a šírka rámu (beam width).

Mierou pružnosti, resp. flexibility rámu rakety, je tzv. BRDC flex číslo, ktoré predstavuje ohyb pri 25 kg zaťažení strunového lôžka (výpletu).

Referenčné hodnoty pre pružnosť rámu sa vyjadrujú škálou od 1 do 100:

do 45 sú rámy mäkké (pružné),

do 60 normálne a

nad 60 tuhé.

Šírka rámu sa vyjadruje v mm, v rozpätí cca od 17 do 26 mm.

Širšie rámy sú obyčajne tuhšie a umožňujú vyššie napätie výpletu, ale taktiež negatívne vplývajú na lakeť tenistu. Dôvodom je v tomto prípade nižšia ohybnosť rámu rakety, a tým aj nižšia absorbčná schopnosť torzie (sily spôsobujúcej ohyb) pôsobiacej v momente úderu. Čím menej torzie je pohltenej rámom rakety, resp. čím menší je ohyb rámu, tým viac sa jej prenáša na lakeť hráča.