Športové potreby

Materiálom na výrobu strún sú:

• syntetické vlákno (nylon), ktoré sa v súčasnosti vyrába v podstatne vyššej kvalite, ako v ére drevených rakiet, keď ho používali len začiatočníci - dnes ho používa prevažná väčšina hráčov,
• prírodné črevo, ktoré zostáva stále „jednotkou“ pre mnohých profesionálov,
• polyester, mimoriadne trvanlivý a odolný materiál pre „trhačov“ výpletov a
• kevlar, materiál s najdlhšou životnosťou, ktorý je veľmi pevný a znáša mimoriadne napätie, zvykne sa kombinovať s nylonom (kevlar-dlhé struny/nylon-krátke struny).

Druhy strún rozoznávame podľa ich konštrukcie:

• plné jadro s jedným vonkajším obalom je najpopulárnejší spôsob konštrukcie struny, jeho výhodou je schopnosť udržiavať napätie a „živý“ odraz lopty,
• plné jadro s mnohovrstvovým obalom poskytuje dodatočnú životnosť a pružnosť,
• mnohovláknové (bez obalu) sú zvinutím syntetických mikrovlákien, ktoré sa kvalitou takmer vyrovnajú prírodnému črevu, ale sú cenove prijateľnejšie, považujú sa za ľahké a komfortné struny odporúčané najmä hráčom s častými zraneniami ramena,
• mnohojadrové s obalmi, čo znamená menšie mnohovláknové jadro s jedným, alebo viac vonkajšími mnohovláknovými obalmi ponúkajú podobný komfort ako mnohovláknové struny, avšak s vyššou životnosťou,
• poťahované, ktoré majú na obvode struny vinutie slúžiace na zdrsnenie povrchu k zvýšeniu rotačného potenciálu výpletu,
• kompozitné sú zmiešané z rôznych materiálov a pokúšajú sa využiť ich najlepšie vlastnosti, väčšinou sa ako kompozitný materiál využíva titanium,
• jednovláknové polyesterové sú orientované najmä na vysokú životnosť a
• tzv. kevlar hybrid (kevlar - dlhé struny/nylon - krátke struny), ktoré sa používajú takmer výlučne pri kombinovanom vyplietaní, sú mimoriadne pevné s dlhou životnosťou, ale relatívne málo pružné.

Pri výbere strún je prvotným kritériom ich hrúbka (gauge). Hrubšie struny majú obyčajne dlhšiu životnosť, tenšie sú pružnejšie. Výrobná odchýlka u jednotlivých výrobcov dosahuje 0,05 mm, čo je zohľadnené aj v nasledujúcej tabuľke, ktorá zároveň konvertuje označenie miery hrúbky v Európe a v USA:

Ako sme už povedali, výplet je podstatným indikátorom schopnosti odrazu lopty. To znamená, že napätie výpletu (string tension) významne ovplyvňuje premenné, ktoré sa na tejto schopnosti podieľajú: sú nimi kľudová doba (t) a koeficient návratu (c).

Kľudová doba (t) je dĺžka času, počas ktorej sa lopta pri údere dotýka výpletu, koeficient návratu (c) je mierou pružnosti výpletu pri strete (náraze) lopty a rakety (vyššie c znamená viac pružnosti - „živý“ odskok).

I keď by sa mohlo zdať, že lopta bude „zotrvávať“ na strunách dlhšie, keď je napätie vysoké (pretože sa viac sploští), kľudová doba sa so zvyšovaním napätia výpletu skracuje. Obvyklý názor, že voľný výplet dáva viac „sily“ (podľa všetkého sa tým mieni vyšší koeficient návratu) a viac napätý výplet dáva viac „kontroly“ (podľa všetkého sa tým myslí na dlhšiu kľudovú dobu), je pravdivý, ale nie z dôvodu, že by sa vyšším napätím predlžovala kľudová doba. Je to preto, že pri vyšších napätiach sa lopta viac splošťuje, a tým je umožnené dať jej väčšiu rotáciu a rotácia lopty dáva úderom väčšiu kontrolu.

Zvyšovaním napätia strún klesá aj koeficient návratu. Nižší koeficient návratu (nízke c) znamená vznik vyššej nárazovej energie, a tým aj väčšie zaťaženie hrajúcej ruky. Pričom pomer medzi napätím výpletu a koeficientom návratu (nižšie napätie znamená vyšší odraz a naopak) nie je lineárny. Kulminuje - pri raketách midsize - napätím 27 kp pri čreve a 23 kp pri nylone (syntetike). Pri midplus raketách je touto hranicou napätie 29 kp, resp. 27 kp a pri oversize raketách 32 kp pre črevo aj nylon. Lapidárne povedané: zvyšovanie napätia nad vyššie uvedené hodnoty už nemá zmysel, pretože takto získaný „prírastok“ kontroly je „zaplatený“ ďalším už neprimeraným znížením schopnosti odrazu.

Pri vyplietaní je užitočné vedieť, že referenčné napätie výpletu, teda to, na ktoré si dáme raketu vypliesť, je vždy vyššie ako aktuálne, tzv. účinné napätie. Tento rozdiel je „daňou“ za vplyv elasticity výpletu a závisí jednak od typu výpletu, ale najmä od času, ktorý uplynul od vypletenia rakety (viď tabuľku).

Často sa používa kombinácia napätia výpletu, t.j. vyššie napätie o 1 - 2 kp pri dlhých strunách ako pri krátkych strunách. Ten istý efekt sa dá dosiahnuť rovnakým napätím, ale kombináciou hrubšej a tenšej struny alebo pružného a menej pružného výpletu.

Používané napätie strún vo výplete rakety je značne individuálne a líši sa od hráča k hráčovi. O extrémne mäkkom výplete sa dá hovoriť pri napätí pod 20 kp, opakom je napätie nad 35 kp.

Hustota výpletu sa nazýva tiež vyplietacou vzorkou (string pattern), ktorá môže byť otvorenou alebo uzavretou. O otvorenej vyplietacej vzorke hovoríme pri nižšom počte strún, resp. nižšej hustote vyplietania (napr. 16/18 strún), naopak o uzavretej vzorke hovoríme pri vyššom počte strún, resp. vyššej hustote vyplietania (napr. 18/20 strún).

Výplet podstatným spôsobom ovplyvňuje schopnosť odrazu lopty, ktorá sa premieta do rýchlosti (priamočiareho pohybu) a kontroly (rotácie) lopty.

Rýchlosť lopty môže viac ovplyvniť výplet:

• pružnejší
• tenší
• s nižším napätím
• nižší počet strún

Kontrolu (rotáciu) môže viac ovplyvniť výplet:

• menej pružný
• hrubší
• s vyšším napätím
• vyšší počet strún