Všeobecne možno typy športových povrchov zadeliť do viacerých kategórií:
- podľa miesta použitia na vonkajšie, vnútorné a povrchy určené pre hru vonku aj v hale,
- podľa rýchlosti na pomalé, stredne rýchle a rýchle,
- podľa charakteru materiálu na prírodné a umelé,
- podľa charakteru realizácie a údržby, atď.
Pôvodne sa tenis hral len vonku na “prvom športovom povrchu sveta,“ a to na tráve. Pre našu krajinu tento povrch nie je typický. Tradícia trávnatých dvorcov sa pestuje práve v Anglicku. Športový povrch zo živej trávy vyžaduje enormnú starostlivosť. Hra na tomto povrchu je rýchla a vyžaduje si špeciálnu obuv.
V Nemecku objavil istý pán Becker alternatívne riešenie, a to antukový povrch. Práve tento povrch je na vonkajšie tenisové kurty v našej krajine typický. Má pomerne dlhú tradíciu a je rozšírený vo všetkých kútoch Slovenska. Antuka vzniká drvením škridly a tehly na červený prach. Kvalita antuky sa posudzuje podľa materiálu, z ktorého je vyrobená, podľa frakcie, na akú je namiešaná a krivkou zrnitosti, danou pomerom častíc v danej frakcii. Aby sa antuka neprášila, treba ju udržovať vo vlhkom stave.
Zo zdravotného hľadiska má antukový povrch výborné parametre. Má dostatočne pružné vlastnosti a dá sa na nej došmyknúť tzv. kontrolovaným šmykom. Rýchlosť odskoku lopty je primeraná. Hlavnou nevýhodou antukových povrchov je ich náročná údržba. Po každej hre ju treba hrablom a kefou zarovnať, zalievať aj keď sa nehrá, dopĺňať antuku a valcovať, aby sme získali súdržnú rovnú hraciu plochu, ktorej pevenosť je vhodná na tenisový zápas. Po zimnom období treba povrch uviesť do pôvodného stavu tzv. jarnou údržbou.
V južnej Európe, Austrálii a Amerike sa snažili obísť hlavné nedostatky antuky tým, že začali stavať ihriská z betónu alebo asfaltu – tzv. Hard Court, ktoré nie sú náročné na údržbu a sú v týchto klimatických podmienkach trvácne. Takýto kurt je však tvrdý a aby sa čo najviac priblížil pôvodnému tenisovému ihrisku, realizuje sa na ňom dynamická elastická vrstva, ktorých môže byť na sebe aj viac. Takto upravený povrch má výborné parametre odskoku lopty, ktoré sú pravidelné, je stredne rýchly až rýchly, podľa celkovej hrúbky a počtu nanesených vrstiev a nemá taký výrazne zlý vplyv na dolné končatiny. Je možné ho vytvoriť napr. v dvojfarebnom prevedení, čo zlepšuje orientáciu na kurte a vnímanie in – out. V našich klimatických podmienkach je veľký rozdiel medzi prehriatím hracieho povrchu v lete a v zime. Je preto náročné a nákladné realizovať Hard Court (tvrdý kurt) v exteriéry. Odporučiť ho však možno do tenisových hál.
Opísaná kritika sa nevzťahuje na umelý trávnik zasypaný kremičitým pieskom. Takýto povrch je farebne stály. Na výber je viacero farebných vyhotovení, resp. ich kombinácia. Je to povrch do každého počasia pre všetky klimatické pásma. Možno na ňom hrať 24 hodín denne, od skorej jari až do neskorej jesene. Takýto povrch je nenáročný na údržbu. Na jar nie je potrebná predsezónna úprava, stačí len pozametať napadané lístie a inú nečistotu. V lete nevyžaduje zavlažovanie a na jeseň žiadne zazimovanie, naopak, je možné hrať i pod bodom mrazu.
O čiary ihriska z umelej trávy sa vôbec netreba starať, kým na antuke treba umelé čiary každoročne upravovať a navyše odskok lopty od plastovej čiary má výrazne iný timing, čiary umelej trávy sú z identického materiálu ako zvolený typ celého ihriska.
Z technického pohľadu možno pri povrchoch typu umelá tráva sledovať viacero detailov: typ materiálu (fibrilované alebo monofilamentné vlákno), hustota riadkov na 1 m2, hustota stebiel trávy vrámci riadku, výška vlasu (od 1 cm do 2 cm), hrúbka vlasu a hmotnosť.
Lídrom v športových povrchoch nielen v Európe, ale aj na celom svete je firma Desso DLW. Výrobný program firmy garantuje vysokú kvalitu. Medzi ich produkty a najčastejšie predávané povrchy spomedzi vonkajších tenisových ihrísk z umelej trávy patria DD HPF Crow 2020, DD Grand Slam a DD Action Turf Tennis.
Len pred niekoľkými rokmi sa podarilo preniesť z vonkajších kurtov do hál vlastnosti antuky, ktorú tenisti oceňujú najmä preto, lebo umožňuje došmyk. Ako to výskumníci dokázali? Nasledovne: Na velúrový podklad sa nasype gumený granulát, po ktorom sa k lopte možno došmyknúť. Pri produkte DD Big T vedci skonštruovali kĺzavý povrch s vyššou vrstvou velúru a nižšou vrstvou uzlíkov. Tento vzor vytvára tzv. „záchytné zóny“. V týchto „hniezdočkách“ sa granulát do istej miery zachytáva. Keby sme nasypali granulát na obyčajný velúrový povrch, dosiahli by sme efekt „guličkového ložiska“ - hráč by nemohol zabrzdiť a na pjovrchu by sa nekontrolovane kĺzal. Na tomto povrchu sa však podrážka tenisky dotýka iba vyššie položenej velúrovej vrstvy, zatiaľ čo nižšiu uzlíkovú vrstvu hráč nezaťažuje, čo umožňuje podstatne znížiť súčiniteľ trenia a lepšie sa otáčať.
Ďalšími klasickými halovými povrchmi sú DD Top Velours, DD Master Court, DD Big-T Performance a DD Champion Pro. Tieto povrchy možno dodať v kolekcii farieb, pričom sa obvykle od seba farebne odlišuje plocha vo vnútri ihriska a vonku ihriska, napr. hracia plocha je tmavo zelená, ohraničená bielou čiarou, za ktoru je vonkajšia plocha vo svetlozelenej farbe. Na hraciu plochu sa odporúčajú tmavšie a na okrajové plochy svetlejšie farby. Dôvodom je kontrast hracej plochy a žltej tenisovej lopty.
Firma Schrenk z Hofu v Bavorsku je výrobcom nerastných surovín už viac ako 100 rokov. Pred viac ako 25 rokmi sa jej podarilo zlepšiť úspešný americký povrch zo zelenej antuky a optimálne ho prispôsobiť európskym klimatickým podmienkam. Je to jediný zdroj tohto minerálu v Európe. Samotný tenisový povrch je na turnajové využitie na okruhoch ATP a WTA Tour oficiálne schválený Nemeckým tenisovým zväzom od roku 1982.
Povrch zo zelenej antuky je vhodný na vonkajšie aj halové využitie. Na základe svojich opltimálnych vlastností je povrch Canada Tenn už viac ako dvadsať rokov osvedčeným povrchom zo zelenej antuky. Hra na tomto povrchu je podobná ako na starostlivo udržovanom antukovom dvorci. Možno si určiť mieru došmyku. O zelenú antuku sa však staráte iba minimálne. Cez najhorúcejšie dni stačí kurt poliať ráno a večer. Na ihrisku sa ani pri silnom vetre nepráši, navyše tenisky a ponožky zostávajú stále biele. Zaujímavé je, že na povrchu sa nezakoreňuje burina, tráva ani mach. Hoci je štruktúra minerálu pórovitá (čo umožňuje plynulé odvodnenie po daždi), po zime nerozmrzne do takej miery ako antuka a o škvárovom podklade ani nehovoriac. Pri jarnej údržbe kurtu netreba v mnohých príkladoch ani valcovať. Ak teda ráno začnete prípravu kurtu zo zelenej antuky na sezónu, na obed si už môžete zahrať.
autor: Bc. Martin Černák
